Horúce leto je tu

Horúčavy sú tu už dlhšie, nielen od toho 21. júna, kedy bol deň letného slnovratu. Ako to súvisí s bicyklovaním? Pre mňa dosť. Je to totiž dôvod, prečo sa zase nebicyklujem. Môj organizmus mi v posledných rokoch naznačil, že sa mu bicyklovanie v horúčavách vôbec nepáči. Hlavne moja hlava s tmavou hustou pokrývkou dala o sebe vedieť, že by bola radšej niekde v tieni a nie na slnku. Tak ju teda počúvam. Nikdy by som si nebola pomyslela, že ja, ktorá som bola úplne šialená za slnkom, sa mu raz budem vyhýbať.

Prvé dve júnové cyklojazdy

Aj začiatkom júna som začala písať ďalší článok s nadpisom Prvojúnový okruh, no ani tento som  nedopísala a nezverejnila. Dnes to teda spojím s ďalšou júnovou jazdou.

Plánovaný titulok druhého článku už jasne naznačuje, že moja ďalšia cyklotúra sa uskutočnila prvého júna. Pôvodne som išla iba na hrádzu, aby som nazbierala jednu liečivú rastlinku. Chybu som však urobila v o chvíli, kedy som si vybrala smer Berg. Už ako som prišla k Mostu Apollo, začala som mať obavy, že idem zbytočne. Hrádza bola pokosená.

Máj mi ubehol za oknami vlaku

Ešte niekedy koncom mája som začala písať článok s nadpisom Májová päťdesiatka, kde som stihla napísať len toto: Keby som písala o prejdených peších kilometroch, povedzme si, to by nebolo až tak málo. Ale toto číslo sú moje cyklistické kilometre! Ak by ste sa ma však spýtali na hodiny a kilometre, ktoré som v máji presedela vo vlaku, to by už bolo iné číslo. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som v máji skoro vôbec nebicyklovala. Keď som bola doma, tak mi nevyhovovalo počasie. S vetrom sa mi nechcelo naháňať opreteky.