Posledné dva septembrové dni

Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.

V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.

Prvá zastávka bola len kúsok od domu. Musela som si nazbierať gaštany na jesennú dekoráciu.

Nevynechala som ani nazretie cez plot do záhrady jedného z posledných domov starého Ovsišťa. Celé leto som chodila obdivovať hortenzie, teraz k nim pribudli ďalšie kvety. 

Prešla som len pár desiatok metrov a už som sa blížila k môjmu obľúbenému topoľu, ktorý stojí neďaleko Mosta Apollo. Aj keď už z neho veľkú časť odpílili, ešte stále sa mi páči. Veľa stromov spadlo pri posledných dvoch vrtochoch počasia. Vietor ich polámal, prípadne vyvrátil aj s koreňmi.

Po nábreží Dunaja som prešla ak k Mostu SNP a tam som vošla do Sadu Janka Kráľa. Počas bicyklovania som si chcela zobrať semienka z kvetov, ktoré tam v lete kvitli, ale už som prišla neskoro. Odkvitnuté časti už boli všetky ostrihané.

Odtiaľ som už pokračovala smerom na hranice. Všímala som si, ako sa okolitá príroda stále viac zafarbuje do žltých a červených farieb.

Hoci je už jeseň, predsa ma v Bergu na jednom úseku zaujalo žlto kvitnúce pole. To repku olejnú používajú rakúski poľnohospodári ako zelené hnojivo.

To som sa už blížila k obci Kittsee a jej krajom som prešla na rakúsko-slovenské hranice. Na našom území som sa na chvíľu zastavila aj na vojenskom cintoríne v Kopčanoch.

Z cintorína som pokračovala po rakúskej cestičke do Petržalky. Na rakúskych hraniciach som sa pozdravila s vojenskou pohraničnou hliadkou a už som to potom mala domov len necelých šesť kilometrov. Čakal ma najhorší úsek cesty, ale o tom zase inokedy.

• September je fuč

• Do toho, do toho

Na druhý deň som zostala zase len na území Bratislavy. Vybrala som sa znovu k dunajským ramenám a k Veľkému a Malému Zemníku. Trošku v ten deň fúkalo, aj preto som sa ukryla tam, kde to až tak cítiť nebolo.

Prvé októbrové dni už máme za sebou. Aj pekné, aj upršaný. Som zvedavá, aké počasie bude pokračovať. No je isté, že s pribúdajúcimi chladnými dňami budem chodiť viac peši ako na bicykli.