sobota, 28. októbra 2017

Jarovská bažantnica a malé zamyslenie

Dnes nebudem písať o tom, že som sa bola bicyklovať v Jarovskej bažantnici, ale toto miesto na rozhraní Bratislavy a Kittsee je to, o ktorom som dnes našla článok na jednom rakúskom blogu. Na blog som prišla náhodou, lebo som sa po dlhom čase pozrela na štatistiku môjho iného blogu Farebný svet. To je blog,  na ktorom už nič nové neprispievam, pretože som vyčerpala jeho free mediálny priestor. Mohla by som v ňom pokračovať naďalej, už však nie zadarmo, ale musela by som si ďalší mediálny priestor kúpiť a to sa mi nechce.

streda, 18. októbra 2017

Babie leto na bicykli

Počas posledných dní zamestnáva moje ruky okrem držania kormidiel bicykla aj odstraňovanie pavučín z tváre a z iných častí tela. Prišlo toľko očakávané babie leto! Nádherné jesenné počasie láka vyjsť von. Nielen peši, aj na bicykli. Keďže je tých krás okolo nás veľa, len málokedy sa dostanem do cieľa môjho plánovaného výletu. Zvyknem sa síce vracať domov po niekoľkých hodinách, ale strávených len v blízkom okolí. Nevadí. Vonku sa cítim dobre a je mi to úplne jedno, či urobím štyridsať, alebo len desať kilometrov.

nedeľa, 8. októbra 2017

Na Čunovských jazerách

Cestičkou, na ktorej som videla srnku, som sa vybrala ďalej smerom na Čunovo. Jazerá v Čunove sú od parku v Rusovciach vzdialené ani nie dva kilometre. Cesta k nim vedie chráneným lesom a sú považované za najkrajšie jazerá na území Bratislavy. Vybrala som sa však takým chodníkom, ktorý ma zaviedol na stavenisko rodinných domov a tam ma dosť šokovalo, pokiaľ si až ľudia ohradili svoje pozemky. Čudujem sa tomu, prečo, keď parcelovali toto územie na výstavbu rodinných domov, nerozparcelovali aj Rusovský  park. Konečne by sa oň niekto začal starať. Mala som obavy, či sa  na mňa neoborí niekto, lebo som vstúpila na privátnu cestu. Našťastie, nikoho som na tom krátkom úseku nestretla. Bojím sa čias, kedy už bude všetko privátne, oplotené a nebude kam chodiť.

sobota, 7. októbra 2017

Nádherné jesenné počasie

prvých októbrových dní som využila na bicyklovanie. Azúrovú oblohu narúšali biele obláčiky. Povedala som si, že to sa budú fajn fotiť odrazy. Preto som s nabitými baterkami vo fotoaparáte namierila k vode. Nie k tečúcej, ale stojatej. Najprv k jazeru v Rusovciach a po dlhšom zastavení v rusovskom parku som sa cez lesík vybrala aj k jazerám v Čunove. Pri tejto trase už nemám čo veľmi opisovať, lebo som ňou prešla nespočetne veľakrát. Áno, je pravda, že zakaždým je príroda iná, zakaždým ma tiež niečo nové upúta. Aj na tomto blogu som už tieto miesta viackrát spomínala.

streda, 4. októbra 2017

Posledné dva septembrové dni

Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.

V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.

utorok, 3. októbra 2017

Do toho, do toho

nebojte sa nikoho!

Musela som zastaviť, vybrať fotoaparát a odfotiť si to. Ja, idúc po hrádzi, som videla a počula tieto škôlkárske detičky zo Slnečníc. Stáli pri zvodidlách na spodnej ceste, ktorá vedie súbežne s hrádzou. Takýmto pokrikom povzbudzovali všetkých cyklistov, ktorí išli popri nich 🙂

September je fuč

a ja som sa až na jedno bicyklovanie nevzdialila z katastrálneho územia Bratislavy. (Pôvodný nadpis článku bol September je pomaly fuč, lenže som ho do konca mesiaca nestihla dokončiť a zverejniť.) Tak rada by som sa bola vzdialila a išla aj niekde ďalej tam, kde to ešte nepoznám. Samej sa mi nechcelo a na miesto, kde ma to v poslednom čase veľmi láka, tam sa sama radšej nepúšťam. Chcela by som totiž preskúmať trasu, ktorou by som sa dostala do Svätého Jura. Nie však po cestách s autami, ale po cyklistických cestičkách. Z Petržalky cez Vlčie hrdlo do Vrakune, poza letisko a ďalej neviem. Túto sezónu už určite nenájdem nikoho, koho by som na túto trasu so mnou nahovorila.

streda, 6. septembra 2017

Vo Vlčom hrdle už neblúdim

Musím sa pousmiať, keď si spomeniem na obdobie, kedy som sa nedokázala vyznať na druhej strane Dunaja, presne oproti miestu, kde žijem, teda vo Vlčom hrdle. Na ľavý breh Dunaja sa  chodievam podstatne menej bicyklovať, ako na pravý. Na pravom bývam, takže nemusím prechádzať žiadnym mostom. No občas sa predsa len aj na ľavý breh vyberiem. Aj naposledy som sa bola bicyklovať práve tam.

štvrtok, 24. augusta 2017

S akým pozdravom

sa na svojich cyklopotulkách stretávate najčastejšie? Nie je to vôbec novinka, že tu u nás, na Eurovelo 6, sa pri bicyklovaní stretávame s množstvom cyklistov z cudziny. Je ich poznať zďaleka podľa toho, akí sú nabalení. Len máloktorý prejde popri vás bez toho, aby nepozdravil. Preto hááj, halóó, či hellou, často aj krisgot (Grüß Gott), ako ho ja počujem v mojich ušiach, nie je vôbec ojedinelé.

streda, 23. augusta 2017

Do polí a vinohradov

za obcou Berg smeruje rakúska cyklotrasa Hundsheimer-Berge-Tour. Najprv som sa však k nej musela dostať po Eurovelo 6. To je tá trasa, ktorá vedie po bratislavskej dunajskej hrádzi. Kúsok za hraničným prechodom Petržalka/Berg som prešla na druhú stranu frekventovanej cesty a ďalej som pokračovala do obce Berg. Časté cyklistické značenie nedovolí nikomu zablúdiť.