štvrtok, 6. júla 2017

Konečne ju mám!

Koho? Prosím pekne, ďaľšiu sochu do zbierky. Sochu Jana Nepomuckého, ktorých je na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku, aj v Maďarsku strašne veľa. Tá, ktorú som si včera vybrala za cieľ mojej cesty, sa nachádza v rakúskom kúpeľnom mestečku Bad Deutsch Altenburg.

Mestečko bolo doteraz už mnohokrát cieľom môjho cyklovýletu, ale o tom, že je tam aj socha Nepomuckého, som sa dozvedela len pred krátkym časom. V bočnej uličke od miesta, ktorým som prechádzala a ktoré som si fotila viackrát. Nikdy mi nenapadlo do nej vojsť. Vlastne aj teraz som vošla len po sochu a most, vedľa ktorého stojí.

streda, 5. júla 2017

Ľudia sme rôzni

Jednému vyhovuje to, inému za ono, jeden má taký názor, druhý onaký. Veď ako by to na tomto svete vyzeralo, keby sme sa správali všetci rovnako. Zaujímavé by to určite nebolo.

Prečo začínam na tomto blogu tak nezvyčajne? Dnešnými riadkami chcem ešte nadviazať na môj predošlý príspevok o tom, ako sa mi pokazila podperná noha na bicykli. Ten článok som dala zdieľať v jednej facebookovej skupine, v ktorej sa zgrupujú ľudia so záujmom o bicyklovanie. Jedni mi poradili, aký stojan si mám kúpiť, iní mi dokonca navrhli aj to, aby som išla spomínanú vec reklamovať, ďalší sa vyjadrili v tom zmysle, že stojan nepotrebujem, lebo je to zbytočnosť. To si práve nemyslím, lebo keby som ho nepotrebovala a nevyužívala, tak by som doteraz nekupovala už tri stojany na tento súčasný bicykel a mala som ho aj na tom predošlom. Proste som naň zvyknutá.

pondelok, 3. júla 2017

Necelých 1600 kilometrov

som urobila od vtedy, čo som mala bicykel v servise. Vymenili mi vtedy nielen nový plášť na zadnom kolese, ale aj reťaz, novú radiacu a brzdovú páku, zvonček a naposledy aj nový stojan. Práve ten posledne menovaný komponent z môjho bicykla už potrebujem znovu vymeniť.

utorok, 27. júna 2017

Horúce leto je tu

Horúčavy sú tu už dlhšie, nielen od toho 21. júna, kedy bol deň letného slnovratu. Ako to súvisí s bicyklovaním? Pre mňa dosť. Je to totiž dôvod, prečo sa zase nebicyklujem. Môj organizmus mi v posledných rokoch naznačil, že sa mu bicyklovanie v horúčavách vôbec nepáči. Hlavne moja hlava s tmavou hustou pokrývkou dala o sebe vedieť, že by bola radšej niekde v tieni a nie na slnku. Tak ju teda počúvam. Nikdy by som si nebola pomyslela, že ja, ktorá som bola úplne šialená za slnkom, sa mu raz budem vyhýbať.

nedeľa, 11. júna 2017

Prvé dve júnové cyklojazdy

Aj začiatkom júna som začala písať ďalší článok s nadpisom Prvojúnový okruh, no ani tento som  nedopísala a nezverejnila. Dnes to teda spojím s ďalšou júnovou jazdou.

Plánovaný titulok druhého článku už jasne naznačuje, že moja ďalšia cyklotúra sa uskutočnila prvého júna. Pôvodne som išla iba na hrádzu, aby som nazbierala jednu liečivú rastlinku. Chybu som však urobila v o chvíli, kedy som si vybrala smer Berg. Už ako som prišla k Mostu Apollo, začala som mať obavy, že idem zbytočne. Hrádza bola pokosená.

sobota, 10. júna 2017

Máj mi ubehol za oknami vlaku

Ešte niekedy koncom mája som začala písať článok s nadpisom Májová päťdesiatka, kde som stihla napísať len toto: Keby som písala o prejdených peších kilometroch, povedzme si, to by nebolo až tak málo. Ale toto číslo sú moje cyklistické kilometre! Ak by ste sa ma však spýtali na hodiny a kilometre, ktoré som v máji presedela vo vlaku, to by už bolo iné číslo. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som v máji skoro vôbec nebicyklovala. Keď som bola doma, tak mi nevyhovovalo počasie. S vetrom sa mi nechcelo naháňať opreteky.

nedeľa, 7. mája 2017

To sa mi doteraz ešte nikdy nestalo

aby moje lýtko chytil do zubov cudzí pes! Vlastného nemám, takže iný ani  neprichádza do úvahy.

Keď chodím na prechádzky do prírody peši, či na bicykli, stretávam množstvo ľudí so psami. Mnohí ich majú na voľno pustených, niektorí, to sú však len malé výnimky, ich majú na vôdzke. Aj včerajší deň nevybočoval ničím z "normálu" až do chvíle, kedy som už kráčala smerom domov. 

Prechádzala som lesným chodníkom približne v miestach bufetu za Prístavným mostom,

sobota, 18. marca 2017

Nezabudli sme to ešte!

Aj ja, aj bicykel. Vieme sa ešte bicyklovať. Tento týždeň som ho konečne vytiahla von. Celých stoštyridsaťštyri dní čakal môj Kellys na chvíľu, kedy ho osedlám a prejdem sa na ňom.

Už dva dni predtým čakal s nafúkanými kolesami. Nebola som ďaleko, lebo som sa vybrala v čase pred nedovareným obedom. Ale bolo fajn.

Mám obavy, že na také poriadne bicyklovanie ešte tak skoro nepríde.

streda, 21. decembra 2016

Zimný pozdrav

Aj keď na tomto cyklistickom blogu v posledných mesiacoch nepribudlo nič nové, predsa len niečo pribúda. Spamové komentáre. Nie však tu, na tomto novom blogspote, ale na pôvodnom blogu s adresou reminiscencie. Preto tam aspoň občas zájdem a spamové komentáre vymažem. Keď vidím, že si spameri vybrali len jeden článok, tak na ňom zastavím pridávanie komentárov. Väčšinou sú to aj tak veľmi staré články, na ktoré už málokto zablúdi. Takým bol napríklad aj dnes článok Dámska jazda.

nedeľa, 16. októbra 2016

Včera

som sa bola pozrieť, ako vyzerá vonku jeseň. Už je to dobrých pár dní, čo som sa nebola bicyklovať. Mala som obavy, že najprv budem musieť ísť dofúkať kolesá, ale našťastie to nepotrebovali. Tak som si to z domu namierila cez neďaleký lesík popri starohájskej kaplnke na hrádzu a tam som fotila, čo sa mi zdalo vhodné na fotenie. Prišla som len po dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Keďže už svetelné podmienky na fotenie nevyhovovali, ani sa mi ďalej ísť nechcelo, odtiaľ som sa vrátila naspäť domov. Na fotkách uvidíte nielen jesennú prírodu, môjho Kellysa, ale aj mňa. Som zvedavá, kto ma prvý nájde.